Založ si blog

Nie som les – som lesník

Les je všade prítomný okolo nás. Niekde ho je viac niekde menej ale mali by sme si ho vážiť rovnako všetci. Kampaň „MY SME LES“ je poriadne masírovanie a zavádzanie verejnosti aj keď v niektorých veciach má pravdu ale obviňovať za súčasný stav len lesníkov je dosť hnusné. Každý by sa mal pozrieť do svojho vnútra a spýtať sa sám seba ako sa správa k prírode okolo seba. Teraz ochranári poukazujú na lesníkov ale aj oni majú istú mieru zodpovednosti a by som povedal že dosť veľkú.

Treba sa na súčasný stav pozrieť komplexnejšie nie získavať informácie len z jedného zdroja. Lesy tu boli aj budú aj bez ľudí nikto nevie v akej forme ale budú. Lesníctvo samo o sebe vzniklo s potrebou obnoviť lesy Slovenska , ktoré boli zničené pri osídľovaní nášho územia. Či to bolo z dôvodu banskej činnosti či z dôvodu premeny lesov na polia alebo pasienky. Začali vznikať prvé zákony a predpisy nato ako hospodáriť v lesoch a že ho treba obnovovať. Aj lesníctvo ako vedná disciplína prešla vývojom a zdokonaľovaním z ktorej sa postupom času odčlenila ekológia ako základná vedná disciplína dnešných ochranárov. Ale treba si uvedomiť,  že toto nie je poľnohospodárstvo, pri ktorom výsledky sa dostavia v jednom roku. Vývoj a rast lesa trvá viac ako jednu generáciu.

Dnes sa rúbe les ktorý zasadili generácie pred nami. Nikto v tej dobe netušil, že spoločnosť a hlavne prírodné prostredie sa bude uberať týmto smerom ako dnes. Treba si položiť otázku prečo sa to vlastne deje. Kalamity z roku 1996 v Osrblí, 2004 v Nízkych a Vysokých Tatrách a kalamita z roku 2014 v Nízkych Tatrách zasiahla aj veľa pôvodných lesov ale hlavne zasiahla veľké množstvo umelo vysadených smrekových monokultúr, ktoré vzniklo na miestach odlesnechých banskou činnosťou a pasienkami. Keď sa sadili tieto lesy veľká časť z nás nebola na svete a v tej dobe bola požiadavka  na rýchlorastúce lesy z pekným drevom preto padla voľba na smrek, ktorý ale nezvládol zmeny klímy a vyčíňanie počasia a vznikli rozsiahle kalamitné plochy. Lesníkom zákon o lesoch prikazuje kalamitu čo najrýchlejšie spracovať a založiť nový les. Pri kalamite v Orsblí sa to podarilo bez následnej lykožrútovej kalamity ale pri kalamite z roku 2004 a 2014 kde už platili iné zákony o ochrane prírody a krajiny sa rozvinula lykožrútová kalamita ktorá bola alebo dokonca je ešte dva krát ak nie ešte viac väčšia ako tá vetrová. Smrek sa proste stráca z našich porastov a to je realita, menia sa prírodné podmienky a aj zloženie našich lesov, východiskom budú pravdepodobne zatiaľ zmiešané lesy, ale aj to je budúcnosť. Možno naši predkovia si budú takisto byť hlavu o stenu čo sme to spravili.

Ale nechcem len obhajovať lesníkov. Spravilo sa veľa chýb v lesnom hospodárstve ale aj v iných odboroch ktoré nato nadväzujú. Nikto v tomto štáte nie je svätý. Lesy sa nám strácajú pred očami to je pravda. Niektoré sa ťažia a obnovujú podľa dlhodobých plánov starostlivosti o les, ale veľká časť z lesov Slovenska sa stráca z dôvodu vetrových a lykožrútových kalamít. Nie za všetko však môže len kalamita. Túto situáciu využilo veľa podnikavých ľudí s väzbami  vo vysokých kruhoch nato aby sa pekne nabalili na nelichotivej realite v našich lesoch. Založili si píly alebo firmy,  ktoré len obchodujú s drevom za lacno ho nakupujú a za draho vyvážajú mimo územia Slovenskej republiky.  Ale nato sa nikto nepozrie poriadne. V rámci kalamít sa ťaží aj drevo ktoré by mohlo ostať ešte v hore. To je všetko o nás ľuďoch lesníci ktorým sa takéto metódy nepáčia musia byť ticho aby mali aspoň prácu, zatiaľ čo nákupcovia drevnej hmoty a vybraná hŕstka ľudí bohatne na bohatstve nás všetkých.

Druhá vec je tá, celková politická. Nikto nepovie, že okrem toho zisku niekoľkých vyvolených ľudí musí byť aj firma zisková. Štátne lesy robia iba veci ktoré im prikazuje zákon nič viac nič menej iba kvôli tomu aby dosiahli maximálny zisk nato aby ho potom mohli odviesť do štátneho rozpočtu a nie vrátiť do lesa a prírodného prostredia v plnej miere. A  inak do toho istého štátneho rozpočtu  z ktorého sú platení ochranári v tomto štáte. Štátne lesy by nemali tvoriť zisk ak hej tak by ho mali v maximálnej možnej miere vracať do prírodného  bohatstva tohto štátu. Len to by sa už všetkým okolo nás asi nepáčilo lebo dieru v štátnom rozpočte by sme museli zaplátať my všetci  či už prostredníctvom daní alebo iným spôsobom ak napr. poplatkami za mimo produkčné funkcie lesov ktoré v dnešnej dobe nikto neohodnotí  ( to sú napr. pôdoochranná, vodoochranná, čistý vzduch, lesné plody, turistika a veľa iných). Nikomu by sa nepáčilo keby mal za vstup do lesa platiť. Ale je to tak lesy nie sú len zdrojom dreva ale majú aj veľa iných funkcií, ktoré nie sú vôbec ohodnotené a zaplatené. Napr. vodárne neplatia za vodu ktorú odoberú z lesov ktorú les zadržal a prefiltroval aby bola čistá a aby sme ju mohli používať v domácnostiach, celý zisk si nechávajú pre seba, ak si myslíte že to tak má byť tak zatvárate oči pred realitou. To je iba z jeden príklad a takých príkladov je oveľa viac ako je ochrana proti erózii proti povodiam a ešte veľa ďalších

Les je komplex ktorý rastie veľmi dlho, prebieha v ňom veľa procesov z ktorých veľa ešte nepoznáme ale ľudia lesníci sa ho snažia maximálne pochopiť a strať sa oň tak aby vydržal aj nasledujúcim generáciám. Ale nie je pekné obviňovať z tohto stavu  pri ktorom mizne naše prírodné bohatstvo len lesníkov, ktorý zasvätili svoj život lesu a prírode. Lesníkom sa nemôžeš stať ním sa musíš narodiť a cíti prírodu vo svojom srdci. Veľa z nich žije s lesom celý svoj život poznajú každý bútľavý strom, každé hniezdo každý brloh medveďa vo svojom obvode. Nikto nerozumie lesu a nikto neochráni les lepšie ako lesník a človek ktorý sa mu rozumie a je v lese každý deň. Poznám veľa lesníkov ktorým sa súčasný stav do ktorého sme sa dostali nepáči ale veľa s tým nezmôžu.

Aj ochranári majú svoju pravdu ale vo veľa veciach preháňajú. Taká bezzásahovosť je pekná vec ale nedá sa realizovať všade a v takej miere ako si ju ochranári predstavujú lebo komu by sa páčila len vyschnutá mesačná krajina na ktorej sa veľmi pomaly odnovuje les. Stačí si porovnať Tichú a Kôprovú dolinu tie doliny sú úplne uzavreté a dosť neprístupné. Ťažba v nich by bola náročná a bez zisku ale dnes je tam iba z časti taký porast ako na ostatných plochách NAPANT-u kde bolo kalamitu povolené spracovať a na tých plochách je už les v rôznej fáze. V tých dvoch dolinách sa bude príroda vysporiadávať  s kalamitou viac ako 300 rokov kým tam prejdú všetky fázy vývoja prirodzeného lesa.  O 300 rokov tam bude normálny les zatiaľ čo na ostatných plochách o ktoré sa lesníci starajú bude tento proces kratší minimálne o polovicu.  Netvrdím že takéto územia netreba mať ale treba vyberať s rozumom.

Všetci ľudia by si mali stúpiť do svedomia svojho ako sa stavajú k prírode a jej bohatstvu. Každý normálny lesník je za diskusiu ale tú treba vyvolať v celom spoločenskom rozsahu nie len jednostranne vyhlasovať bezzásahové územia. Za stôl by si mali sadnúť všetci lesníci, ochranári vlastníci a správcovia lesov aj občania aby našli kompromis medzi ochranou prírody a využívaním našeho prírodného bohatstva a nie sa len vzájomne napádať a osočovať, každý má svoju pravdu ale treba viesť odborný dialóg a nie zákopovú vojnu.panorama

Kaczynski lech

Poľská vláda čelí kritike za spochybnenie ruskej stopy v Kaczyňského kauze

19.04.2024 23:16

Letecké nešťastie sa odohralo 10. apríla 2010 pri meste Smolensk na západe Ruska.

Navaľná

Julija Navaľná prevzala nemeckú Cenu za slobodu médií

19.04.2024 21:51

Manželia Navaľní dostali toto ocenenie "za odvahu prejavenú v hnutí odporu a za odvážny a nenásilný boj proti brutálnej diktatúre v Rusku"

súd, manhattan

Pred súdom na Manhattane, kde prebieha proces s Trumpom, sa zapálil muž

19.04.2024 20:37, aktualizované: 22:18

Polícia neskôr oznámila jeho totožnosť. Jeho čin mohol byť motivovaný konšpiračnými teóriami.

Azerbajdžan / Vojak /

Arménsko súhlasilo s vrátením štyroch okupovaných dedín Azerbajdžanu

19.04.2024 20:07

Dohoda sa zrodila na stretnutí, ktoré viedli podpredsedovia vlád oboch krajín.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1
Celková čítanosť: 3837x
Priemerná čítanosť článkov: 3837x

Autor blogu

Kategórie

Archív